STRUČNÁ HISTÓRIA SILKÝCH ŠATVÁROV A SILKÁRSKEJ VÝROBY

Podľa legendy sa výroba hodvábu začala náhodne. Príbeh hovorí, že v 27. storočí pred nl čínska cisárovná hodila do šálky čaju hodvábny kokón. Keď vytiahla kokon z pohára, rozvinula sa v trblietavej nite. Cisárovná, očarená surovou krásou nite, mala vytvorený tkáčsky stav, takže hodváb mohol byť tkaný do látky.

Nikto nikdy nebude vedieť, či je tento príbeh pravdou alebo mýtom, ale vieme, že v tom čase začali Číňania pestovať hodvábne červy a vyrábali ich ako látku.

Pôvodne bol hodváb luxusom. Hodvábne odevy mohli nosiť iba cisár a jeho dvor. Zakrátko sa však po celej ríši rozšírila séria (pestovanie hodvábnych červov a výroba hodvábnych vlákien). Hodváb bol tkaný na odevy, rybárske vlasce, motýliky, handrový papier a hudobné nástroje. Hodváb sa stal formou meny. Poľnohospodári platili dane z hodvábu. Zamestnanci boli platení hodvábom. Hodváb sa stal dôležitou komoditou v čínskom obchode.

Takmer 3000 rokov sa čínski cisári snažili udržiavať v tajnosti pred ostatnými krajinami tajný monopol. Toto bolo väčšinou úspešné, hoci čínski osadníci priniesli do Kórejskej republiky a Japonska okolo 200 rokov pred naším letopočtom a do roku 300 po Kr. India produkovala hodváb.

Egyptská múmia z roku 1070 pnl je dôkazom starodávneho obchodovania s hodvábom. Spočiatku sa obchod uskutočňoval do susedných krajín, ale s postupom času získalo viac regiónov prístup k hodvábu, až kým sa nerozšírilo až do severnej Afriky a západnej Európy, čím sa vytvorila tzv. Hodvábna cesta.

Trvalo to až do 6. storočia nášho letopočtu, kým západný svet začal výrobu hodvábu, keď rímsky cisár Justinian poslal do Ázie dvoch mníchov. Keď sa mnísi vrátili do Konštantínopolu, ukryli vo svojich paliciach hodvábne červy a listy moruše. Byzantínci tak teraz mohli začať vyrábať hodváb.

Byzancia bola rovnako ako Čína rozhodnutá zachovať si monopol na obchod s hodvábom. Tkadlá a tkáčske stavy neboli povolené mimo cisárskeho paláca a ich štruktúru nosili takmer výlučne politickí a vojenskí vodcovia. To, čo si hodváb nebrali, bolo predávané za prehnané ceny. Pestovanie hodvábu sa potom rozšírilo po celej Malej Ázii a Grécku.

V 7. storočí dobyli Arabi Peržany as nimi aj nádherné perzské hodvábne Arabi šírili hodváb po celej Afrike, Španielsku a na Sicílii, keď rozširovali svoju ríšu. Cesty Marco Polo do Číny, križiakov a formovanie mongolskej ríše viedli k ešte väčšiemu rozvoju obchodu s hodvábom medzi východom a západom.

Do 12. storočia sa Taliansko vďaka benátskym obchodníkom stalo hodvábnym mestom západného sveta. V súčasnosti sa väčšina talianskeho hodvábu vyrába v severnom Taliansku neďaleko mesta Como, kde sa na hodvábne červy vysádzajú biele moruše.

V 15. storočí kráľ Francois I. založil v Lyone vo Francúzsku monopol na výrobu hodvábu, ktorý spochybnil vedúce postavenie Talianska v produkcii hodvábu. V roku 1685 však Louis XIV zvrátil Edikt Nantes, ktorý dal protestantom (Huguenotom) niekoľko práv v Francúzsko. Mnoho hugenotov bolo textilných tkáčov a utiekli z Francúzska, aby založili hodvábne mlyny vo Veľkej Británii, Nemecku a Švajčiarsku.

V týchto chladných podnebiach sa však priadka morušová nerozkvetla ani v Spojených štátoch. V roku 1804 vyvinul Joseph-Marie Jacquard komplexný tkáčsky stav, ktorý na jednoduchšie pozadie spájal zložité kvetinové alebo figurálne vzory. Táto väzba je stále veľmi žiaduca a nákladná.

King James I predstavil pestovanie hodvábu v amerických kolóniách okolo roku 1619, ale tento proces prijali iba šejkri v Kentucky a nestal sa priemyselným odvetvím. V roku 1800 sa v New Jersey začala nová snaha o výrobu hodvábu v USA s tými, ktorí sa narodili v Európe, av roku 1810 bol založený prvý hodvábny mlyn v USA. Vysoké clá proti dovážaným textilom počas americkej občianskej vojny a nástup mocného stavu umožnili obdobie rastu odvetvia hodvábu v Spojených štátoch. Samotné hodváb sa vyrábalo prevažne v Číne, Japonsku av menšej miere vo Francúzsku a Taliansku.

20. storočie ohlasovalo novú éru textilného spracovania. Teraz človek začal vytvárať vlákna. Tieto umelé vlákna sa rýchlo stali lacnými na výrobu a distribúciu. Výroba prírodných vlákien, ako je hodváb, sa začala znižovať.

Druhá svetová vojna mala obrovský vplyv na výrobu hodvábu. Japonské zásoby surového hodvábu boli prerušené zo spojeneckých krajín a dramaticky vzrástla cena hodvábu. Krajiny začali používať alternatívne syntetické vlákna pre tradičné výrobky z hodvábu, ako sú padáky a pančuchy.

Za posledných 30 rokov sa svetová výroba hodvábu zdvojnásobila. Lákadlo a príťažlivosť tejto pozoruhodnej luxusnej látky neustále rastú a oceňujú sa.